Vedomie Krista posolstvo bytostí svetla 17.11.2011

od  Ilona Pálušová dne 19. listopad 2011

     Brána sa otvára a vpúšťa dnu všetkých, ktorí doteraz pred ňou stáli a čakali čo sa bude diať. Videli, tušili jej svetlo vo vnútri. Chápali, že potrebuje ešte čas, aby ju človek vnímal. Aby dokázal svojím srdcom prijať silu, ktorú má a otvoriť ju zlatým kľúčom.

 On, človek, ktorý stáročia čakal a dúfal, že raz možno príde čas  kedy nazrie za zázračné dvierka a bude si môcť priať a túžiť inak ako doteraz. Že sa bude môcť dotknúť iných krás, iného nového sveta. Len túžobne stál a stál a dával sám sebe nádej.

     A teraz, keď sa zastaví čas  –   sa bude môcť rozhodnúť. Či prekročí prah beznádeje, nedostatku, smútku, trápenia a vráti sa o 2000 rokov späť do budúcnosti ľudstva. O 2000 rokov čakania na chvíľu, ktorá je vstupom do bezpodmienečnosti času. Je svetlom, ktoré prúdi a prichádza. Je citom ku všetkému čo tento svet tvorí. Je empatickou láskou. Keď sa čas zastaví a Ty budeš vnímať to ticho, ktoré vstúpilo spolu s Tebou bránou, bude sa Ti zdať, že čas a všetko letí a lieta okolo Teba. Ale Ty budeš vnímať len svetlo, ktoré prichádza. Len svetlo prúdiace zďaleka. Jeho mäkkú empatickú  žiaru, ktorá do Teba preniká, aby Ti dala na vedomie, že už vstupuješ bránou. Aby Ti vysvetlila čo všetko to obnáša. Že nielen čas beží, letí ale aj Ty s ním.

     Nebudeš ho vnímať tak ako si myslíš. Nebudeš ho cítiť  –  jeho rýchlosť. Budeš len stáť a pozerať ako sa všetko vôkol Teba mení.  Ako film vo filme si budeš pripadať Ty sám. Súčasť deja, akoby snovej reality a predsa nie snom, ale skutočným reálnym skokom časom do neznáma, kde každý má svoj cieľ pristátia. Svoj nový domov. Rozpúšťaním blán srdcovej čakry, jej bodu, bodom prijatia všetkého čo s novou láskou ladí.

     Zastav sa čas, povedal si včera. Zastav sa a dovoľ mi  nadýchnuť sa a vyspať. Aby som mohol povedať….už – teraz – poď –  a zober ma do náručia, čas môj milovaný. Tak vzdialený i blízky súčasne. Letiaci priestorom univerza. Letiaci oproti mne a blížiac sa, dávajúci mi nádej na lepší život, lepší svet, pochopenie všetkého čo so zmenou súvisí.

     Zahľadený do diaľky tu teraz stojíš, aby si si pripomenul všetko čo bolo. Čo tvorilo túto sféru života. Vtedy, dávno, keď si bol ešte malý….i teraz. Stojac za oponou nového času. Za ňou i pred ňou, pretože dnu  vo vnútri je stred všetkých stredov. Ľudského i vesmírneho. Stredovou líniou srdca obalenou svetlom a vibrujúcou do všetkých svetových strán. Svetlom novoveku.

     Chcem Ťa chrániť, človek. Chcem Ti dať možnosť k novému letu tak ako aj Ty chrániš seba i druhých existenciou svojho Ja. Pretože stačí len málo, len jedno pohnutie krídlom v Tvojom čase. Len jedno zaváhanie sŕdc a všetko by sa mohlo skončiť. Stačí len vánok, ktorý na druhej strane Zeme môže spôsobiť víchricu končiaceho času Tvojho sveta. Tak málo stačí. 

     Celý čas, ktorý si strávil na tejto Zemi si hľadal a hľadal, blúdil a nevedel nájsť to pravé. Možno si mal šťastie a stretol svojho srdcového dvojníka. Možno si aj nazrel do dvierok šťastia a bol spokojný s tým čo si dosiahol a máš. Ale ver, že nikdy si nenazrel za časovú bránu. A za ňou je ukrytý skutočný poklad Tvojho hľadania. Tvoj kryštálový chrám. Hľadal si okolo seba, či Ti niekto podá ruku, zachráni Ťa, vystrie dlaň. Áno, bolo mnoho takých, ktorí prišli, aby Ti pomohli posunúť sa ďalej. Mnoho tých, ktorí vedia a mali Ťa naučiť, že keď vyjdeš po všetkých schodíkoch pochopenia, uvedomíš si, že to čo si celú dobu hľadal je Tvoj osobný chrám. Chrám lásky, šťastia, pohladenia, hojnosti. Svetelný chrám Tvojho jedinečného srdca a jeho vedomia. Že kryštál, ktorý v sebe ukrýva je jadrom novoveku. Je jadrovým výbuchom, expanziou do nového času. Evolúciou. A že Ty sám nepotrebuješ už podať ruku a pozerať druhému do očí či sa tam zračí láska, sila, odvaha, porozumenie. Že si to Ty sám, ktorý je tou silou a láskou. 

     Už chápeš čo som Ti chcel povedať? Tvoja sila, Tvoja odvaha, Tvoj pocit jedinečnosti, Tvoja múdrosť –  celé veky Ťa učiaca a nesúca po ceste poznania do tejto chvíle tak zázračného času. Dávajúca Ti nádej a silu s odvahou stáť v prievane časov, kde jeden čas mení tvár a odchádza, aby sa súčasne privítal s časom novým. Tvojou bezpodmienečne žiariacou kryštálovou čakrou nového vedomia. Či smieš sa na ňu pozrieť zblízka ? Len poď a všimni si každú jej časovú vrásku. Precíť čo všetko Ti chce povedať. Aby si vedel, ktorým smerom budeš prechádzať cez bránu. Je to tajnička Tvojho nového života. Keď skáčeš cez políčka múdrosti, aby si napísal, rozlúštil, povedal.  “ Už som tu, v bráne času a letím otvorenými dvierkami svojho srdcového chrámu. Je zlatobielou žiarou, ktorá svieti do všetkých strán nového veku. A ja…..stávam sa jeho súčasťou.“      

                                     ——————-                                                                             

Vo chvíli prijatia každým srdcom, ktoré je vzostupujúcim vedomím nového veku, sa začne proces transformácie. Bude to spustenie transformačného procesu poznania, pravdy, vracania  ľudského potenciálu, uvedomenia si bez rasových rozdielov, kým je človek ako samostatne existujúca bunka.  Uvedomením si svojich mimoriadnych schopností, vekmi zastieraných nevedomím. Nastane proces transformácie človeka. Cez ženský princíp ako prioritný základ, cez silu a odvahu ženy, cez výšku jej vedomia srdca, cez energiu jej bezpodmienečnej lásky. Kto spustí transformáciu ?   My všetci svojou srdcovou čakrou nastavenou na časový fraktál. Tvoriaci zemskú i mimozemskú sféru.  Slovom…Ja. Vetou….Ja som človek  a stávam sa človekom svetelným, svetielkujúcim láskou.     

S láskou Féva

JE ČAS – Posolstvo bytostí svetla 19.11.2011

     Je čas vrátiť sa späť o 2000 rokov a spomenúť si. Je čas začať vnímať svet aký bol, keď sa čas zastavil. Je čas si uvedomiť, že Vy tvoríte svoju realitu. Je čas vedieť, že všetko čo sa mení  –  mení sa Vami a súčasne mení aj Vás. Jedno s druhým sa spája a vytvára nový svet. 

     Je mnoho tých, ktorí sa nechcú vzdať doteraz stráveného času na tejto Zemi. Je mnoho iných, ktorí vedia a verili po celé stáročia, že raz sa všetko zmení a opäť príde vlna šťastia zaplavujúca ich telá. Vlna svetelná na ktorú tak dlho čakali. Už vnímajú všetko čo so sebou prináša. Už cítia v kostiach, žilách i svaloch jej záchvevy, nesúce inú realitu.

     Mnoho chvíľ bolo strávených v negatívnom svete dvoch polarít. Mnoho času prežitého len snením, len dúfaním, že všetko čo ignoruje lásku raz odíde, aby rozkvitol nový kvet mnoholístkový, nový kvet šťastia objímajúci svojou žiarou každého kto novú realitu svojím srdcom tvorí. Jeho pochopením, že všetko čo na Zem preniká nie je o žiali a utrpení. Že je to nový kvet života, kvitnúci v každom transparentne žiariacom srdci.

     Je čas, moji milí, milovaní, túžiaci a vedomí si sily, ktorú v sebe máte. Je čas sa zastaviť a zostať stáť. Spomaľovaním obežnej dráhy planéty, spomaľovaním prietoku krvi, signálom zhora. Už viete čo prichádza ? Je to láska. Toľkokrát očakávaná milujúcim srdcom. Toľkokrát poháňaná túžbou odvekou a pritom tak veľmi vzdialená. Ukotvená v inom priestore času, iného vesmíru ako je Váš. V nadpozemskej sfére, dávajúcej svoj posledný hlas  zmene, ktorá prichádza. 

     Chúlite sa do seba, vnímate každý pulz Vášho srdca, ktorý Vám chce povedať, že sa snaží….tak veľmi sa snaží udržať funkčné Vaše telo v tom chaose, ktorý je teraz okolo Vás. V tom zmätku Vášho sveta. V chaose, ktorý prebieha, aby ukotvil nový poriadok  –  svetelný. Už nič sa nemôže stať, čo by sa mohlo podieľať na zmene skutočnosti, že svetelný proces vstupuje do Vašich životov. Už nič nie je možné zmeniť.

     Vieš, človek, chaos a zmätok, ktorý teraz vládne v Tvojom svete je očistou Teba samého. Vypúšťaním, pálením všetkých nedostatkov, ktoré si so sebou niesol.  Aby si pochopil, že zmysel a koncept Tvojho života je iný. Spoliehať sám na seba, nečakať, že tvoriť bude niekto za Teba. Ty si tým tvorcom „hliny“ i svetla. Hmotného aj jemnohmotného sveta. Ty tvoríš svoju súčasnú i novú realitu.

     Splnom mesiaca si vstúpil do záverečnej fázy v ktorej svetlo hrá prím. Svetelným spájaním s iným novým svetom. Spln rozdúchal oheň, ktorý žiari a prekvitá svojimi plamienkami, aby ako fakľa otvoril Tvoj vysnený srdcový chrám. Chrám svetelný  –  desiatej čakry. A povedal, že všetko čo sa odteraz  bude diať už nie je len snom. Mnohí tí, ktorí tak dlho čakali –  to všetko vzdávali. Bol to náročný proces vzostupu vedomia, ktorý mal za úlohu uvedomenie si, spomenutie si   –  otvárajúcou sa genetickou pamäťou –  na všetko čo bolo pred tisícmi rokov. Vtedy, dávno,  v čase svetelna. Keď človek prenikal postupne tmou, aby vedel a dosiahol svojím úsilím, snahou, učením sa, postupným prepájaním svojich čakier na čakry svetelné, opäť to čo mal predtým. Doba temna trvala stáročia. Doba tvrdej driny a odriekania. Aby opäť mohla zostúpiť doba svetelná. So všetkými, ktorí v nej žijú. Postupným privykaním si svojho zraku na nové svetlo. Je to hmlistý opar medzi dimenziami, pretože dimenzie sa prelýnajú. Niekde príde svetlo skôr, niekde neskôr. Môže sa Vám zhoršiť zrak, môžete aj slabo vidieť. Pretože čas, ktorý vstupuje bránou mení všetko. Aj Váš zrak.

     Deti zbystrujú pozornosť. Sú bdelé, čulé, neudržateľné. Mrviace sa nespokojne vo svojich postieľkach. Lepiace na steny svoje sny, ukazujúce prichádzajúce nové ráno. Každé po svojom, svojím vyjadrením.

     Je čas. Zopnúť ruky s prosbou o svetelného anjela letiaceho k Vám v náručí  svetla. Je čas dvihnúť zrak k oblohe a vnímať ten rozplývajúci sa závoj, ktorý otvorí bránu svetlu. Vnímajte, pozorujte, zdieľajte s každým svoje pocity, ktoré teraz prúdia Vaším telom. Sú vzácne, sú spájaním s novým svetlom tajomstiev a prekvapení. Už na nebi vychádza hviezda, ktorá žiari, svieti a objíma Vás. Už je čas pochopiť tento časový príval.

     O tom všetkom si sníval, človek. Po tom všetkom si túžil. A teraz to máš nadosah. Ver, že všetko sa Ti splní. Čoho si sa chcel dotknúť svojím srdcom či dlaňou. A ešte jedno Ti chcem povedať. Že všetko čo sa bude diať na Zemi i nad ňou je láskou. Tvojou, celosvetovou, univerzálnou.

     Spúšťame transformáciu vedomia. Celý čakrálny systém žiari a prežiaruje Vás do každej nitky tela. A Vy v nemom úžase nad tou krásou, čakáte čo sa bude diať. Večný kolobeh života, nálezov a strát, večný kolobeh svetla, vstupuje opäť svojou bránou, aby priniesol svoje posolstvo. Dotkol sa rukou, objal všetkých ktorí vládnu láskou. Vaše srdcia Vám budú žiariť na cestu ako lampášiky svetla. 

  S láskou Féva

http://www.anjelska.sk/

http://www.pomoczosvetla.sk/feva-ilona-palusova/

 

Tento příspěvek byl publikován v Země, člověk, Vesmír. Vložit mezi oblíbené.

Komentáře jsou uzavřeny.